Ako tesniaci a klzný materiál má uhlíkové vlákno silnejšiu zotrvačnosť ako tradičné materiály, ako je azbest alebo sklolaminát, pri stretnutí so silnými kyselinami a silne zásaditými látkami. Zároveň má lepšiu tepelnú odolnosť a samomazacie vlastnosti a používa sa ako pokročilý tesniaci materiál. Hoci ide o high-tech materiál,materiály z uhlíkových vlákienstále čelia niektorým ťažkostiam, ako je oxidačná reakcia, reakcia na kov a oxidy kovov pri vysokých teplotách, medzivrstvové zlúčeniny.
1. Oxidačná reakcia
Zvyčajne, keď sa uhlíkové vlákno zahreje na 350 stupňov na vzduchu, začne pomaly oxidovať, hmotnosť postupne klesá a intenzita začína klesať. Preto čím nižšia je teplota vo výrobnom procese, tým vyššia je zodpovedajúca odolnosť voči oxidácii. Výsledkom je, že grafitové vlákna majú oveľa lepšiu antioxidačnú odolnosť.
Vproces výroby uhlíkových vlákienPridaním Na, K, Ca, MG a ďalších kovových prvkov podporuje oxidáciu uhlíkových vlákien. Pridanie materiálov série fosforu môže účinne zabrániť oxidácii. Okrem toho môžu oxidačné kyseliny spôsobiť určitú koróziu uhlíkových vlákien, najmä pri vysokých teplotách a vysokých koncentráciách.
2. Reakcia s kovom alebo oxidmi kovov pri vysokých teplotách
Uhlíkové vlákna začnú chemické reakcie s NA, Li, K, oxidom železa pri teplote 400 – 500 stupňov, s Fe a AL pri teplote 600 – 800 stupňov a s Si, oxidom kremičitým, oxidom titaničitým a oxidom horečnatým pri teplote 1100 – 1300 stupňov. V prípade Cu, Zn, Mg, Ag, Hg a Au to však nevadí. Pri použití ako výstužného materiálu sú vlastnosti uhlíkových vlákien v kontakte s kovmi a oxidmi kovov výrazne obmedzené. Preto sa uhlíkové vlákna nemôžu použiť na vystuženie oxidovej keramiky.
-Ďalšie správy:Sprievodca zasvätenými osobami po uhlíkových vláknových rúrkach
Čas uverejnenia: 21. decembra 2018